Dvaja dôstojníci v aute za nimy krvácali-jeden na hlave-a odletajúce trosky zasiahly okolo 20 divákom.
   Spokojný, že o zranených členov jeho sprievodu je postarané, arcivojvoda prikázal vodičovi pokračovať v jazde.Jak rychlo išli po nábreži, vojvodkyňa si všimla,že aj ju škrábla troska na krku. Inak zranena nebola. Keď skupina dorazila na radnicu, František Ferdinant zuril. Zkrátil uvítacie ceremónie a rozhodol sa navštíviť jedného zo zranených pobočníkov, ktorého medzitým odviezli do neďalekej vojenskej nemocnice.

   Vojvodkyňa trvala na tom, že pôjde zo svojím manželom, a znova sa vedľa neho usadila na zadné sedadlo. Rovnako ako predtým sa generál Potiorek posadil na sklápajúcu sedačku pred arcivojvodu a podplukovník Harrach sa namiesto sedenia vedla vodiča postavil na ľavú stupačku a chránil Františka Ferdinanta telom.
   Auta zamierila velkou rychlosťou späť na Appelovo nábrežie. Keď prišli k Latinskému mostu, prvé dve autá zatočily do prava ku katedrále, ktorú hostia pôvodne chcely navštíviť. Arcivojvodov vodič začal tiež zatáčať za roh, ale generál Potiorek zakričal, že ide špatne. Vodič prudko zastavil, aby mohol zacúvať. V tom zmätku nikto nevenoval žiadnu pozornosť tmavovlasému mládencovi, ktorý postával pri moste. Devätnásťročný Gavrilo Princip bol skoro posledný zo skupiny šiestich samozvaných atentátnikov, ktorý na arcivojvodu ešte čakali. Princip rýchlo vytiahol pištol a namieril. Neďaleko stojací strážnik sa pokusil mladíka chytiť za ruku, ale ďalší zo zradcov ho kopol do kolena. Princip popošiel na vzdialenosť niekoľko krokov od stojacieho vozidla, a skôr než sa na neho vrhli strážnici, opakovane vystrelil. Prvá gulka zasiahla arcivojvodu do hrdla a preťala mu krčnú žilu. Druhá mierila vojvodkyne do žalúdka.Zo začiatku si Žofia ani neuvedomila, že je zranená.Videla, jak jej manželovi strieka krv z úst a podplukovník Harrach ju stieral kapesníkom.Potom sa zviezla k zemi a hlava sa jej položila Ferdinandovi do klína."Žofie, Žofie, neumieraj,"prosil ju. "Ži kvôli našim deťom!" potom stratil vedomie. Auto rýchlo odchádzalo do guvernérovej rezidencie. Privolali doktorov, ale ty pre záchranu vladarského páru nemohli urobiť vôbec nič. Nasledujúci deň boli tela arcivojvody a vojvodkyne za vojenského doprovodu prevezené na nádražie k preprave do Viedne.

Svietilo teplé dopoludňajšie slnko a císarský vlak, ktorý viezol následníka rakúskeho a uhorskéhe trónu Františka Ferdinanta a jeho manželku vojvodkyňu Žofiu vchádzal na nádražie v Sarajeve, hlavnom meste provincie Bosny a Hercegoviny. Na vzdory niekoľkatím varovaniam, že extrmný nacionalisti chystajú atentát na jeho osobu, trval arcivojvoda na uskutočnení štátnej náštevy, ktorá mala podla neho upevniť sväzky medzi trónom a provinciou.
   V nedeľu 28.júna 1914 vystúpil okolo 9.45 ráno pár z vlaku a privítal ich zemský velitel Bosny Oskar Potiorek. Na následníkovu návštevu a vládnych úradníkov čakala kolona šiestich áut, aby ich odviezla na recepciu v budove radnice. František Ferdinant a Žofia sedeli v otvorenom kabriolete, z ktorého sa mohli manželia pozerať a mohli byť videný. V čiernomodrej generálskej uniforme a prilbe zo zeleným chocholom vyzerala arcivojvodova postava skutočne impozantne. Aj vojvodkyňa v bielych hodvábnych šatách s červenou šerpou a oslnivým bielym klobúkom upútavala pozornosť. Sprievod prechádzal po Appelovom nábreží, dlhej úzkej ulici s riekou Miljačkou na jednej strane a radou husto namačkaných obchodov a domov-občas s vyveseným obrazom aecivojvody v okne- na druhej strane.
   Veľa bosnenských mladíkov, členov tajného spolku Čierna ruka, však pokladalo Rakúsko za tyrana a Františka Ferdinanda a jeho 83 ročného strýka cisára Františka Jozefa I. za krutých utláčateľov, ktorý ich podrobily habsburskéj nadvláde a nenechali ich pripojiť sa k susednému Srbsku. Šesť najfanatickejších členov Čiernej ruky, z ktorých ani jednému nebolo viac ako dvatsať rokov, sa s pištolami a bombami vo vreckách rozostavilo v zástupe popri arcivojvodovej trase. Krátko po desiatej, keď kolona pomaly prešla Cumurijský most, vystúpila rýchlo z davu vysoký mladík Nedeljko Čabrinović, strhol si z opasku bombu a hodil ju arcivojvodovy do vozidla. Bomba dopadla vzadu na zloženú strechu a odrazila sa na ulicu. Odkotúlala sa pod kolesá následujúceho vozidla a s ničivým zadunením vybuchla. Vzduch zaplnil bolestivé výkriky. Arcivojvoda prikázal vodičovi zastaviť a nariadil svojim dvom spoločníkom, generálovi Potiorkovi a podplukovníkovy Františkovi Harrachovi, aby zistily, kto bol zranený.